Pri týchto rybách sa dá konštatovať,že malé ryby malé starosti a veľké ,čiže dospelé ryby,veľké starosti. V článkoch o paratilapiach sa dá dočítať ,že sú povahovo podobné skôr juhoamerickým cichlidám,čiže sú kľudnejšie. Bohužiaľ to nie je úplne pravda,nakoľko voči iným rybám síce nie sú agresívne,ale vynahrádzajú si to vrámci vlastného rodu,čo je veľmi nepríjemná záležitosť.
Tá vnútrodruhová agresivita ,ktorej si sa Miňo nemal šancu vďaka peteniam dožiť,je problémová,a prejavuje sa buď vyvraždením všetkých rýb z tohto rodu ,alebo aspoň veľmi neestetickou dierovou chorobou,ktorú som dodnes vôbec nepochopil. Dierovka vzniká na týchto rybách aj vo veľkých nádržiach,pravdepodobne preto, keď sú ostatné ryby voči týmto rybám dominantné.Takže veľmi dôležité podmienky na úspešné držanie týchto rýb je správna osádka,čím väčšia nádrž a veľmi dobre zvolená dekorácia,hlavne v prípade držania jedného páru ,keď chce chovateľ ,udržať nažive samicu.Príklad povahy na mojom veľmi starom videu,kde tí bojujúci samci mali takmer 30cm.....
https://youtu.be/IiUtgCCVbzY