Hneď na začiatku chcem upozorniť, že tento príspevok bude dlhý. A zároveň to bude posledný „report“ z mojich výletov. Včera som totiž absolvoval posledný výlet za rybami. A teda zákonite aj „report“ musí byť posledný. A nebude to len o rybách. Tak sa nehnevajte
Tomocichla sieboldii je všetkému na vine. Po cca 4 rokoch sa zrazu objavila stopa... o tom ale popíšem v inej téme. Stopa viedla k Tillmannovi. Mal som od viacerých ľudí nezávislé info, že on na maily neodpisuje, ale skúsil som to. V nedeľu. V pondelok večer prišla odpoveď. Mal 8 kusov. A vraj neodpisuje na maily
Poprosil som o rezerváciu do štvrtka (to bol jediný deň v tomto týždni, kedy som sa mohol uvoľniť z práce, víkend už obsadilo divadelné predstavenie). Predstavte si, aj druhý mail prišiel. Dva maily od Tillmanna za jeden deň. No komu sa toto podarí? Rezervácia dohodnutá
Preto nebolo času dávať info na net skôr. Jediný, kto sa stihol rýchlo odhodlať na cestu so mnou, bola moja manželka. Poviem Vám, poriadny tlmočník je na nezaplatenie. V práci mi síce kolegovia hovorili, že ak sa mi pokazí auto, tak je to jednoduché – stačí povedať „Das Auto, Das Problem“ a oni mi pomôžu. Ale z toho som mal ešte väčšiu obavu, či ma tam nevybijú. Lebo Das Auto je VW. A ja mám francúzske. Mohli by to pochopiť tak, že sa vysmievam celému germánskemu národu. Ale porucha sa nekonala.
Už cesta do Bratislavy sa mi v stredu večer zdala akási nepekná. Ešte keď sme boli doma, začalo snežiť a na D1 sa neskôr tvorili snehové jazyky. Žiaden snehový pluh, žiaden posýpač. Začal som ľutovať , že som sa vybral na takú cestu. Našťastie to trvalo len po hranice. V Rakúsku sucho. Chvíľu. Potom fujavica. Šiel som za odhŕňačom 50-kou. Nedalo sa predbehnúť. Bolo mi hneď jasné, kto je práve pánom vesmíru a kto môže byť rád, že sa vezie po odhrnutej ceste. Prepadla ma zvedavosť, že či takýmto tempom prídem do Duisburgu ešte v sobotu alebo až v nedeľu. Po 20 kilometroch utrpenie skončilo. Odhŕňač zišiel z diaľnice. Niečo podobné sa zopakovalo aj v Nemecku, ale tam to mali premyslené. Mali dva odhŕňače. A držali si taký odstup, aby mohol prejsť aj kamión. Takže tam sme to už mohli valiť 60-kou. Na záver také malé zhrnutie:
– Nemci majú systém pri odhŕňaní snehu
- Rakúšania sa tvária, že majú systém pri odhŕňaní snehu
- Slováci sa tvária, že nemajú sneh.
V pláne bolo jednoznačne nastavené, že príchod do Duisburgu bude o 9:00. A odchod najneskôr o 12:00. Ani jedno nebolo dodržané. Prišli sme presne o hodinu neskôr. Po tých cestách sa skutočne nedalo rýchlejšie. U Tillmanna som sa chcel zdržať maximálne hodinu. Ale trvalo to presne dve. Veď posúďte sami. Chcel som si všetko v kľude prejsť. Chcel som spísať nejaký zoznam rýb a cien, aby som Vás tu mohol všetkých „vytočiť“, aby ste ľutovali, čo ste mohli mať a nebudete mať. Chcel som všetko pofotiť. Chcel som vybrať ryby pre seba. Chcel som zavolať kamarátom, čo mi poslali zoznam, aby som ich informoval o veľkosti a cene. A chcel som si vypiť kávu. Toto nie je pre jedného na jednu hodinu. V Super ZOO by som to vybavil za 5 minút (s kávou za 10), ale u Tillmanna sa to nedá. Aspoň s fotením pomohla manželka. Prosím, k fotkám žiadne blbé komentáre! Sú to nádherné fotky! Fotené s láskou!
Pán Thomas Tillmann bol niekde ukrytý v predajni, tak som začal obhliadku. Ale po chvíli sme sa stretli a on už vedel, koľká bije... medveď zo Slovenska prišiel po rybky z Kostariky. Podali sme si ruky. Veril som, že aspoň vizuálne si ma pamätá. Ale z neskoršieho rozhovoru som zistil, že on si aj pamätá, aké ryby som u neho kupoval (menoval mi argenteu, regani, polleni). Mal som termobox, ktorý mi on v minulosti dal. A pamätal si, že to bolo pred 2 rokmi!!! Presne tak, v auguste 2014 mi ho dal. Okamžite sa pýtal, aká bola cesta. A či si dáme kávu. Toto sa mi na ňom vždy páčilo. Že je pozorný. Káva u Tillmanna. Síce úplne obyčajná, ale taká „od srdca“. Vždy nám dal kávu na stolík uprostred predajne. A my sme si vždy uchlipli trochu kávy a šli sme snoriť po predajni. Aj teraz som to tak robil. Chodil som po predajni krížom krážom a keď som šiel okolo stolíka, odpil som si z kávy. Keď sme chodili štyria, boli na stole 4 kávy. Teraz boli dve. Ďalších zákazníkov v predajni bolo asi 6, ale kávy iba dve. A nikdy sme kávu nemuseli pýtať. Vždy ju ponúkol sám. Thomas Tillmann jednoducho vie, čo sa patrí
Takže som si všetko pomaly prechádzal. Čo mi asi najviac udrelo do očí, bol poriadok. Za minulé 4 roky mi to pripomínalo viac chovňu ako predajňu. Ale aj tak som bol vždy spokojný. Teraz je to už viac predajňa ako chovňa. Úplne ideálne to ešte nebolo, to nie, ale ten rozdiel bol obrovský. Žiadne priestorové zmeny sa nekonali, aj rozloženie akvárií zostalo. Ale takmer všetky boli čisté. Akoby ich čistil včera. Žiadne mŕtve ryby. Nenašiel som ani jednu. V Super ZOO nájdem vždy mŕtvolky aspoň v 5 akváriách (mám dobré oči). V mnohých akváriách boli rastliny. Väčšina akvárií pekne nasvietená. Toto predtým chýbalo. Ale kvôli krásnym akváriám som tam nechodil. Iné ma zaujímalo
Ceny som nejako nesledoval, akurát mi utkveli v pamäti tie nižšie - po 9,50 € boli fenestrata, pearsei, bifasciata, brasiliensis, temporalis. Ale toto boli malé rybky, asi do veľkosti 4-5 cm. A nejaké cenovky máte nafotené v predchádzajúcom príspevku. Tak sa kochajte a tešte sa, koľko ste ušetrili
Trochu ma potrápil madagaskarský Ptychochromis grandidieri. Tu som dosť premýšľal, či ju zobrať. 12,50 € za kus. Mohli mať tak 3 cm. Ale nepodľahol som. Starosti budú určite so sieboldii, nebudem si predsa pridávať ďalšie. Dúfam, že to v budúcnosti nebudem ľutovať. A ešte som obdivoval cenovky pri sumcoch - Sorubimichthys planiceps (189 € za cca 30 cm kus) a Goslinea platynema (119 € za cca 10-12 cm kus)... Na tie fúzaté príšery mám od istého času slabosť. Ale nemám na ne peňaženku
Keď boli ryby v termoboxoch, šiel som pre bundu, že idem urobiť miesto v aute. Moja manželka (MM) mi neskôr zreprodukovala jej dialóg s Thomasom Tillmannom (TT), totiž ja som bol vtedy vonku. Vraj to prebiehalo asi takto:
TT: Veru, kabáty si treba zobrať, aby ste ich tu nezabudli. Ale keby ste ich aj zabudli, nabudúce ich tu nájdete, aj o rok.
MM: Ale my sme tu poslednýkrát.
TT: Prečo?
MM: Môj manžel už dvakrát povedal, že ide na posledný výlet do Duisburgu. Teraz to povedal tretíkrát. Teraz už má Tomocichlu. Takže ja tak trochu verím, že tento výlet je ten posledný
TT: A ja zasa verím, že nie
Ešte som poutieral podlahu v predajni, lebo mi tam tiekli sliny ako bernardínovi, rozlúčili sme sa a potom prišla dilema – rýchlo domov alebo ešte Zajacovi? K Zajacovi je to 15 minút. Museli sme. Bol som zvedavý, či náhodou nebude Caquetaia spectabilis. Tillmann nemal. Ale u Zajaca úplné sklamanie. Amerika v 8 akváriách, zaujímavosť žiadna. Niekedy mával astronotusy v 3-4 akváriách. Teraz tam plával 1 kus. Zúfalé. To aj v našom Super ZOO majú viac. Akurát pearsei mal po 6,99 € za cca 10 centimetrové ryby. Vyzerali zdravo, ale ich smutný pohľad hovoril jasne – utekaj chlapče, lebo aj Ty sa z tej vody nakazíš...
Z dôvodu nedostatku času som sekciu morských rýb tentokrát úplne vypustil. Predtým som tam vždy strávil aspoň pol hodinu. Vždy mal morské ryby od výmyslu sveta. Teraz som bol u Zajaca „vybavený“ za 4 minúty. Ani tie Spectabilisy nemal. Nevadí. Určite je to len prechodný stav. To sa zlepší. Uvidíme nabudúce. Určite k nemu skočím,
....keď zasa pôjdem Tillmannovi
od paloi » 18 Jan 2016, 20:38 
Nojo tak už to někdy chodí . Ale doufám že se tam jednou podívám .
