Cichlidklub.sk

Ja by som fakt šiel, len tá štreka... Nie som na 100% rozhodnutý. hmm... Ideme?

Aj sa trochu bojím, kto sem čo napíše. Ja chcem ísť, ale už by bolo načase sa rozhodnúť. Aspoň tak na 80% - treba sa zariadiť v práci, nahlásiť dovolenku, zohnať navigáciu.

Podľa skúseností - cesta tam je pohodička, pokec, sranda, zábava... cesta naspäť je únava, hrôza, utrpenie, a v hlave stále jedna a tá istá otázka - prečo som tam išiel? Únava prejde tak po 2 dňoch. A potom si vždy hovorím, aký som frajer, že som tam bol.

No veď tá cesta späť je na prd... A čo ty, keď si už doma, tak ja si akurát dávam niekde na benzínke "rannú" kávu pred cestou domov... A keby sme tam niekde hocikde v kľude prespali?

Tak sa rozhodnite zvládlo sa to 2x zvládne sa aj 3 nemyslím že sa bude takýto výlet ešte v najbližších rokoch niekedy opakovat je to len na Vás páni či už sa pôjde alebo nie ja mám na piatok dovolenku

peterS píše:Tak sa rozhodnite zvládlo sa to 2x zvládne sa aj 3 nemyslím že sa bude takýto výlet ešte v najbližších rokoch niekedy opakovat je to len na Vás páni či už sa pôjde alebo nie ja mám na piatok dovolenku

Ideš ty, ide Milan, tak idem aj ja.. Ak pôjde aj tvoj brácha (volal som s ním), tak ideme presne ako minule. Zostava v pôvodnom znení (aj s titulkami)

ak nahovoríš aj brácha tak máš velké + zatial nikto okrem teba ho nedokázal na to nahovorit - ináč nemyslím že je ešte niekto v SK by bol ochotný absolvovat takúto blbost s nami takže 3 - 4 tankisti +?

Presne, na takúto blbosť už musia byť riadni blázni

Už mám navigáciu A chystám sa napísať jednému pánovi za nejakú Tomocichlu

Tak to vyzerá, že na 99,99% ideme. Definitívne sme traja, čiže jedno miesto zostáva voľné. Hľadáme ešte jedného maniaka do partie...

Chlapci kde ste? Uz som videl aj prve fotky z vystavy. Videl som tam aj Ricky Lima

Ako si spomínam ja:

Piatok
19:40 stretnutie na benzinke Zeleneč pri D1. Vchádzam do predajne. Stiff a PeterS majú objednanú kávu. Mne neobjednali. Nevadí. Zapamätám si. Kupujem rakúsku diaľničnú známku. Ideme k autu. Prekladám si veci. Lúčim sa s manželkou. Nasadá do auta a odchádza. Stiffovi a Petrovi predstavujem Anču. Tešíme sa. Nie na Anču, ale na Nemecko.

20:00 odchádzame. Čaká nás 1.100 km počas najbližšej noci do Duisburgu. Nevadí. Tešíme sa.

20:45 bavím sa so Stiffom. Anča niečo bľaboce. Ale nepočúvame ju. Do šľaka, chceli sme na Viedeň a ideme na Budapešť. Trochu rozdiel. Nadávame na Anču. V Budapešti Tomocichlu sieboldii nekúpim. Načo som tú Anču bral?

22:00 prvá pauza, asi po 200 km. S Petrom zahulíme. Spomíname CichlidKlub. Tešíme sa. Ja spomínam Tomocichlu sieboldii. Zajtra si ju kúpim. Teším sa.

Sobota
00:00 druhá pauza, asi 400 km za nami. Dáme Hell a Lajtku. Bavíme sa o chalanoch z CK. Belial, Jancibie, Rostratus, Satan z pekla, aj ďalších... chválime ich. Všetci sa tešia. Ja sa teším na Tomocichlu sieboldii.

02:00 auto ukazuje dojazd 80 km. OK. Musíme natankovať. Prešvihli sme benzinku. Panika. Slovo si berie Anča. Pozná okolie. Teším sa, že som zobral Anču. Dojazd 40 km. Schádzame z diaľnice. Smer benzinka Avia Oil. Prichádzame k nej. Zatvorená. Otvoria ráno o 6:00. Zvyšuje sa teplota motora. Aj moja sa zvyšuje. Anča vraví, nevadí, ešte je tu ARAL-ka. 13 km. Dojazd ukazuje 30 km. Riskneme to. Blížime sa k pumpe. Zatvorená. Ale Anča sa smeje. Toto je OMV. Naša je tam vzadu, ARAL. Tá vysvietená. Prejdeme ešte 500 metrov a tankujeme. Anča sa vyzná! Tešíme sa.

04:00 pauza. Ešte 300 km. Za 5 hodín. Stačí nám ísť 60-kou. Zvoľňujeme tempo. Hulíme. Chválime chalanov z CK. Belial, Jancibie, Rostratus, Satan z pekla, aj ďalších... Tešíme sa. Najbližších 100 km chrápem. Stiff nemôže chrápať. Musí šoférovať. Neviem, čo robí Peter, pretože ja chrápem.

06:00 zasa pauza. Chalani ma vyhadzujú z auta. Že dáme Hell a Lajtku. Ledva chodím. Ale Teším sa. Stále viac sa teším. Idem si po Tomocichlu. Motáme sa. Času dosť.

08:30 posledná pauza, do Duisburgu zostáva asi 30 km. Posledný Hell a Lajtka. Chlapci si ma doberajú, že žiadna sieboldii nebude. Stiff mi vraví básničku:
Sieboldii vypreparovaná, čaká na stoličke na Milana.

8:57 Duisburg. Už to tam poznáme. Aj Anča bola hneď zorientovaná. Parkujeme. Ulica rozkopaná. Otvárajú sa dvere predajne a von vychádza starý pán Tillmann. Pred 3 rokmi nám klopal 15 minút pred otvorením na okno auta a ponúkol nám kávu. Dnes niečo bľaboce, že si máme preparkovať auto pred obchod, na tú vyfrézovanú plochu. Lebo dostaneme pokutu. Preparkované. Minútu po nás prišli Švédi. Aj im kázal preparkovať. Zrazu zo zákruty sa na bicykli vyrúti pán Thomas Tillmann. Zdraví nás z diaľky zdvihnutou rukou, ako starých kámošov. Ideme do predajne. Anča zostáva v aute, ju to nezaujíma. Aspoň nebude zavadzať. Tak aj kávy budú len tri. Motáme sa po predajni. Švédi fotia. Zavadzajú. Všade fotia a všade zavadzajú. Stiff a PeterS sú sklamaní. Pre nich nič zaujímavé. Aj ja som sklamaný. Thomas nemá žiadne tomocichly. Potom si začínam rozkazovať . Paretroplus menarambo. Koľko? Dve. Thomas – len dve? Vravím, áno. Len dve. Lebo sú drahé. Thomas vraví, že nie sú drahé. Ja som povedal, že ja mám prácu na Slovensku, nie v Nemecku. Pokýval hlavu. Pochopil. Sú drahé. Aby ich chytil, musel vyhádzať z akvárka všetky dekorácie. Pozrel na mňa . Len dve? Vravím, že áno. Vrátil dekorácie do akvárka. Potom mu vravím, že ešte jednu. Tak zasa vyberá s úsmevom dekorácie. Ja na jeho mieste by som ma zabil! Thomas balí každú rybu samostatne, chodí po obchode sem a tam, ja stále za ním. Švédi stále fotia. A všade zavadzajú. Stiff listuje v predajni nejaký akvaristický časopis. To má na stolíku na čítanie. Pre tých, čo sa nudia. Stiff chce, aby som ho kúpil pre Rybarika. Sakra, ako sa povie po nemecky časopis? Nevieme. A po anglicky? Nevieme. Ako to mám vypýtať, keď neviem, čo chcem vlastne vypýtať? Thomas nám to nechce predať. Že to je posledné číslo. Potom pozerá na cenu a hovorí, že mi ho dá ako bonus, že to neplatím. Platím a prcháme, kým si to s tým časopisom nerozmyslí. Ideme ďalej. Tešíme sa.

10:30 zvažujeme, či ísť Zajacovi. Aj tak tam nič nebude mať. A čo bude mať, to bude choré. A čo bude zdravé, bude drahé. Asi nejdeme. Takto optimisticky sme to zhodnotili. Ale potom ktosi povedal (ja som to nebol), že keď sme tu, je to len 15 minút cesty, tak by sme tam mali. Dobre. Anča tam pozná skratku. O 13 minút parkujeme pred ZOO Zajac. Pri vstupe do predajne vidím na zemi veľkú misu s vodou a druhú misu s kadejakými granulami. Vravím si, paráda, to bude občerstvenie pre zvieratá, čo idú nakupovať... Hneď vpálim do akva sekcie. Zaujímajú ma sumce a americké cichlidy. Chcem Astronotusa. Red Oscar albin. Celý oranžový, bez kresby. Na Slovensku som takého nevidel. Volám predavača. Ukazujem. Tohto. On mi vraví, že nepredá. Karanténe. Vravím, že pred piatimi minútami som videl, ako jeho kolega lovil zákazníkovi z toho akvária iného Astronotusa. Nepredá. Karanténe. Nasral ma. Tak chceme inú rybu. Peters si vybral nejakú Amatitlaniu sp. Honduras form. Vravím chlapíkovi, že chceme samca. On nevie, ktorý je samec, lebo nie je z tohto oddelenia. Tak načo sem chodil? Ide po kolegu. PeterS vraví, že samec má červený chvost. Blbé je, že všetky majú červený chvost. Len niektoré viac a iné menej. Ale ako sa povie po nemecky chvost? Anča neporadí, sedí v aute. Tak volám manželke. Poradila. Mal som radšej zobrať manželku. Prichádza predavač aj s posilou. Vychŕlime na neho Roten Schwanz! Kukajú na nás ako kozy do výkladu. PeterS vraví – povedz mu, že ja si hu chycím. Tak vravím – môj kamarát skúsi rybu chytiť. Kukajú na nás ešte väčšími očami. Nechápu... Tu trochu preskočím chronologickú os a presuniem sa o 1 deň neskôr, keď už som bol doma. Manželke som presne odcitoval, čo som tomu Nemčúrovi povedal. A ona na to – povedal si mu, že Tvoj kamarát skúsi tú rybu nenávidieť. No, ak som fakt toto tým Nemčúrom povedal, tak už chápem tie ich vyvalené kravské oči. Podľa mňa nás s Petrom museli dohľadať na kamerovom zázname a budeme doživotne vycapení na stene pracoviska SBS-ky s popisom „Achtung! Psychopathen!“

No vráťme sa k tej Petrovej rybe. Rybičku mu chytili, dokonca dali na výber z dvoch chytených kusov. Prchali sme odtiaľ rýchlo ako sa len dalo. Už nikdy viac k Zajacovi. Taká hanba! Vychádzame von. Pri vstupe, kúsok od tých misiek s vodou a granulami sa rozkladá chlapík za stolíkom a rozvešiava tam klobásky. Aj som chcel kúpiť. Na ochutnávku. Voňavé... potom sme sa vážne zamysleli, či sú to klobásky pre ľudí alebo pre psov. Dobre že som nekúpil. Veď by sa mi smiali. Ideme k autu. Anča už má premyslenú cestu do Dortmundu. 45 minút. Super! Kolegovia ma v práci vystrašili, že Borusia hrá o 15:30 v nedeľu v Dortmunde zápas. Aby sme od 13:30 počítali s kolónami. Stíhame to s rezervou. Anča, vďaka! Tešíme sa.

12:15 parkujeme v chládku v Dortmunde pri dostihovej dráhe. Blížime sa k výstave pri dostihovej dráhe. Stiff kupuje lístky. Z ampliónu sa ozve piskľavým hlasom nejaký oznam. Nedá sa to počúvať, strašný zvuk. Rýchlo dnu. Pri vstupe stojí travestita. Myslel som, že kontroluje vstupenky. Len sa nestretnúť s jeho pohľadom, nech sa nič nespýta. Dva menšie pavilóny. Burza. Stánky s rybami. Dekorácie do akvárií. Stánky firiem. Knihy. Rastliny. Filtre. Osvetlenie. Krmivo. Všetko možné aj nemožné. Pozeral som na jednu veľkú sieťku. Kúpil som takú pred 3 rokmi na Cichlidentage v Dusiburgu. Táto v Dortmunde stála 2 €. Spomínam to kvôli tomu, že dnes som v Trnave na Akvatere videl presne takú istú. Len s cenou 4,50 €. Takže čo sa týka výberu, môže byť. Čo sa týka veľkosti, na burzu počas CichlidenTage toto fakt nemá. O poschodie vyššie je výstava diskusov. Vlastne to, čo bolo prvotným cieľom tejto cesty. Neviem, koľko akvárií tam bolo. Myslím, že PeterS to spočítal. Diskusy pekné, samozrejme. Viac k tomu napísať neviem. Akurát boli také smutné. Akváriá rozmerov tak 40 x 40 x 40 cm, zoradené v jednom rade vedľa seba. Ťažký život takého Diskus Šampióna. Nechcel by som byť v jeho šupinách. Výstavu som mal prejdenú za 10 minút. Fajčil som na betónovom múriku a hľadel na dostihový štadión. Pridal sa aj PeterS. Stiff sa zdržal ešte ďalších 30 minút. Koniec. Toto bol cieľ cesty. Zvládli sme to. Tešíme sa.

13:40 odchádzame z Dortmundu. Stiff má fotky, ja mám menarambo.

16:00 tankujeme pri Frankfurte. Manželka mi píše SMS, či nesiem nejakú rybu. Odpisujem, že nenesiem. Mimochodom, je to pravda, nenesiem. Stiff ich vezie.

17:30 po hranicu so Slovenskom nás čaká ešte 610 km. Stiff ma púšťa za volant. Doteraz to ťahal sám. Z Humenného až doteraz má natočených 2.000 km. Nuž, ale keď ho to baví...

19:40 po slovenskú hranicu zostáva ešte 420 km. Tankujeme. Pauza na darčeky pre rodinu.

20:00 zasa pauza. Dve poruchy naraz. Auto hlási problém s nejakým osvetlením, našťastie len ŠPZ-ky. A nízku hladinu oleja. Ešteže má Stiff jednu načatú piksľu oleja v kufri. Už len to by nám chýbalo, zostať trčať v Nemecku na diaľnici. Motor horúci. Olej studený. Stiff dolieva takmer po kvapkách. Ak by sme to unáhlili, už by sme sa netešili. Zdržanie takmer 45 minút. Natočíme motor, kontrolka nesvieti. Tešíme sa! Ponaučenie – skontrolujte si pred dlhou cestou auto!

21:25 pauza vynútená rakúskou políciou. Svine. Na hranici. Ja dodržiavam rýchlosť, za mnou Maďar na rýchlosť kašle, svieti ako Carda Retarda, ale oni zastavia mňa. Pýtajú pasporty. Potom ešte „vodičský prúkaz“. Takto to povedal. Čo nevidí, že sme Slováci? Stiff leží na zadnom sedadle a spí. Policajt klope na okno a budí ho. Potom ho ešte buzeruje, že nemá zapnutý pás. Buzerant! Nie Stiff! Policajt! Odchádza s našimi OP a mojim vodičákom. 10 minút sedí v tej svoje presklenej kukani. Už sa neteším. Nemal som sem chodiť! Policajt nám vracia doklady. Odchádzame.

22:25 ešte 230 km po slovenskú hranicu. Pauza. Hell a Lajtka. Ešte jedna Lajtka. Už nevládzeme. Neteším sa. Načo som sem chodil? Zasa Stiff za volant. Aj keď sa mu nechce. Ale baví ho to.

Nedeľa
00:30 Oh, Vienna! Pauza. Chalani ma vyťahujú z auta. Som v tranze. Na chalanov z CK si už ani nespomeniem. To je dobre. Lebo keby som si spomenul, hneď by som ich ohováral. Načo som sem chodil? Mal som zostať doma, ako oni. Blázon. Je mi zle, hladný som. Chalani tiež. Jedlo z domu sme dávno zjedli. A rakúske bagety za 7 € nechceme. Dám si aspoň kávu z automatu. Neviem, či ma ten kávomat vidí, lebo ja ho nevidím. Len ho cítim. Dokrivkám k nemu. Bože, už nedokážem ani normálne chodiť. Hádžem do neho mince. Stláčam tlačidlo a nič. Hreším. Mince hľadám vo vydávači. Sú tam. Ešte jeden pokus s inými mincami. Rovnaký výsledok. Takže predsa ma ten kávomat nevidel, keď kávu neurobil. Nadávam. Keby ma žena počula, mal by som dnes posledné výročie svadby (dnes máme dvanáste)... Nemám rád Rakúsko. Ani rakúskych policajtov nemám rád. Ani rakúske kávomaty. Kladiem si otázku – prečo som vlastne tu?

1:30 tankujeme v Bratislave pod Prístavným mostom. Vystupujem spoza volantu. Niekto tankuje. Ja umývam čelné sklo. Všelijakej hávede sme veru statočne vyvraždili. Dobre jej tak. Nemá sa motať nad cestou. Dvaja vchádzame do predajne. Chlapík už má nablokované a hovorí: 73 eur a jeden cent. Ja mu na to – ja chcem len bagetu, naftu platí tamten tretí. Už ani neviem, ako sa tamten tretí volá.

2:00 posledná spoločná káva na Zelenči. Sedíme pri stole. Počítame, rozúčtovávame výdaje. Vyšlo nás to spolu na 302 €, vrátane diaľničnej nálepky, parkovného v Dormunde a vstupeniek na Diskus Championat. Ja to mám ešte 10 km. Stiff ešte 450. Nechápem, čo nás tam tak ťahalo. Ešte posledná spoločná akvaristická Lajtka. Hell už nemáme. Aj tak nám už nechutí.

2:30 som doma. Anča vystupuje so mnou. Už si musia chalani poradiť len vo dvojici. Napúšťam stolitrovku. Aspoň do polovice. Dám tam prevzdušňovací šuter, zapojím kompresor. Vpustím ryby. Zhasínam. Je 3:30. Nemôžem spať. Ale teším sa, že som tam bol...