Hovoril som si, že založím tému o Astronotus ocellatus a popíšem nejaké tie základné informácie. Ale tie sa dnes dajú nájsť kdekoľvek na nete. Tak načo? Nič nové aj tak nevymyslím, tak som si povedal, že to napíšem inak. Takto:
Astronotus ocellatus je ryba, ktorá ma sprevádza s malými prestávkami už dlhé roky. Prvé dva exempláre som kúpil ako 16-ročný v miestnom Chovprodukte. Predajňa bola 300 metrov od školy, vybehli sme si tam kedykoľvek cez prestávku. Spolužiak ma vtedy odhováral, nekupuj to, to bude obrovská ryba. Ale figu, myslel som si. Kúpil som ich, mali tak 4 cm. Veď tie ryby v Chovprodukte sú všetky také malé, aj v knižke, ktorú mám, je najväčší skalár. Astronotus ocellatus v knižke nebol. A internet tiež nebol. Neodolal som malým bielo-hnedým strakatým rybičkám. Musel som ich mať. Boli nádherné. Úplne iné ako moje vtedajšie Akary modré. Týždeň bolo dobre. Aký som len bol frajer, keď som rozprával, že ani gupky to nenaháňa. Ale po týždni som zbadal, že malých rýb je akosi menej. Prišiel som k závažnému zisteniu - Astronotus ocellatus malé ryby nenaháňa, on ich rovno žerie. Po 2 týždňoch som ich niesol do školy, spolužiakovi. Mal väčšie akvárium. Ale akosi mi začali Astronotusy chýbať. A malé ryby ma prestávali baviť. Prešlo pár mesiacov, možno pol roka a zaobstaral som si ďalšie. A už ma to nepustilo. Áno, boli malé prestávky, keď som si otrávil 24 cm ryby nejakou pliagou z potoka a po 2 dňoch bolo prázdne akvárium. Alebo keď sme čakali do rodiny prírastok a v byte nebolo miesto na kočík, tak som požičal na rok akvárko švagrovi. Preto spomínam v úvod tie „malé prestávky“.
Jedno akvárium sme mali kedysi aj v práci, v kancelárii. Spolu s kolegom, rovesníkom, sme sa dohodli, že tam zoženieme Astronotusy. Zohnali sme. Šesť kusov. Čistí oranžoví albíni, bez jediného červeného fľaku. Dnes sa také snáď už ani zohnať nedajú. Tretí kolega, mohol by nám byť otec, sa pýtal – chlapci, čo to žerie? Vysvetlili sme, že všetko. Muchy, komáre, motýle, malé rybky, dokonca aj kuracie mäso. Jedného dňa nás starší kolega prekvapil. Ráno vybalil niečo z tašky. Rozbalil alobal a tam bol kus hovädzieho mäsa, asi tak na poriadne veľký rezeň. My vyvalení, že čo s tým bude robiť? So surovým mäsom. A on že – kŕmiť ryby. Že to zachránil v nedeľu v kuchyni, keď manželka robila obed, že to musí zobrať do roboty, lebo že aj on musí niečo priniesť rybám, aby chlapci na neho v robote nezazerali. Išlo nás zvalcovať od smiechu. Naše Astronotusy mali asi 6 cm. Ten kus mäsa sme dali do mrazáka a odkrajovali z neho možno dva mesiace.
Astronotus ocellatus bola prvá ryba, ktorej latinský názov si moja manželka zapamätala. Jedného dňa som ju pristihol pri prezentácii akvária návšteve. Jej slová zneli asi takto: a táto ryba, čo má papuľu ako nahnevaná svokra, to je Astronotus ocellatus. Perfektné prirovnanie, lepšie by som to nevymyslel. Odvtedy takto prezentuje Astronotusy každej návšteve (ak teda zrovna neprezentujem ja…)
Na začiatok pár fotiek mojich bývalých Astronotusov. A potom ste už na rade Vy, s Vašimi príspevkami, s Vašimi fotkami