Jeden starší článoček, snáď tam nájdeš, čo hľadáš...
:
Nandopsis tetracanthus (Valenciennes, 1831).
Cuban cichlid – pod týmto názvom je medzi cichlidármi známy donedávna pomerne vzácny endemit Nandopsis tetracanthus. Ako vyplýva z názvu, tento druh sa vyskytuje iba na Kube. Domáci ho volajú Biajaca. Spolu s haitiensis a ramsdeni patrí do malého rodu Nandopsis (Gill 1862).
Žije v jazerách, ale aj v rýchlo tečúcich riekach. Darí sa mu aj v brakickej vode. V prírode sa živí rôznymi červami, malými rybkami, krevetami, nepohrdne ani hmyzom. V akváriu bez problémov a s veľkou chuťou prijíma akékoľvek bežné granulované aj mrazené krmivo. Je to ryba s veľkým apetítom, ľahko sa dokáže nažrať skoro „k prasknutiu“, takže treba dávať pozor a kŕmiť v menších množstvách. Vzhľadom k jeho pažravosti aj rýchlo rastie a skoro dospieva. Z hľadiska nárokov na vodu absolútne nenáročná cichlida. Má rada tvrdú vodu, ja ich ale chovám v mäkkej vode, pH držím nad 7, najlepšie okolo 7,4. Teplota vody 24 – 30°C.Účinnosť filtrácie a starostlivosť o kvalitu vody a veľkosť nádrže netreba pripomínať – sú to pomerne veľké a robustné cichlidy.
Na prvý pohľad čiernobiele ryby. Podkladová farba tela je svetlá, v niektorých prípadoch až biela, u samcov sa od určitého veku objavuje taký kovový, zelenomodrastý, niekedy až fialový nádych, ktorý s pribúdajúcim vekom naberá na intenzite. Po tele aj na plutvách je množstvo tmavosivých až čiernych škvŕn, ktoré sú tmavšie a intenzívnejšie u samíc. Na vrchu chrbtovej plutvy je červený lém, výraznejší u samcov. Niektoré internetové zdroje podľa veľkosti a množstva čiernych škvŕn na tvári rozlišujú dva farebné varianty. Ryby sa vyfarbujú podľa nálady. Niekedy sú svetlé s čiernymi škvrnami, inokedy sú celé tmavé, hlavne u samíc často stmavne celá spodná polovica tela. Sfarbenie sa mení aj v závislosti od veľkosti a veku rýb. U samcov som v niektorých prípadoch pozoroval červenkasté zafarbenie pier.
Rozpoznanie pohlavia je pomerne jednoduché. Samce sú výrazne väčšie ako samice, majú strmšie čelo, ktoré v niektorých prípadoch pripomína tukový hrb. Údaje o veľkosti sa líšia. Najčastejšie udávaná veľkosť dospelého samca v akváriu je cca 25cm. Podľa niektorých zdrojov môže v dobrých podmienkach dosahovať 30cm. Samice sú zvyčajne asi o tretinu menšie. Samce sú na pohľad svetlejšie ako samice a čierne škvrny sú výraznejšie na tvári, inde na tele sú menej výrazné, akoby zanikali. U samíc sú čierne škvrny oveľa väčšie a pokrývajú celé telo, v určitých obdobiach (napr. pri trení) má samica čiernu celú spodnú časť tela.
Mladé ryby.
Nandopsis tetracanthus v mladom veku (2-4cm) na prvý pohľad pripomína N. haitiensis. Kým haitiensis je svetlá ryba s náznakom tmavého pozdĺžneho pruhu, tetracanthus má oveľa viac čiernych škvŕn, pričom najvýraznejšia a najväčšia je na boku asi v strede tela. V tomto období sa rozdiely medzi pohlaviami neprejavujú. Vo veľkosti 5-6cm začínajú samce rastom predbiehať samice, telo je svetlejšie a postupne zaniká výrazná tmavá škvrna na boku tela. Vznikajú prvé súboje o teritórium, alebo skôr o dominanciu. Dominantný a subdominantný samec je o štvrtinu väčší ako zvyšok súrodencov. Už chytá zelenomodrastý nádych. V tejto veľkosti sú ryby ešte štíhle, nepripomínajú vysokotelých a robustných rodičov. Samice nadobúdajú čiernobiely kontrast a tmavá škvrna naboku nezaniká, práve naopak. Je oveľa výraznejšia. Podľa tejto bočnej škvrny spoľahlivo rozoznávam pohlavie. Táto škvrna sa rozkladá na niekoľko menších „ornamentov“ až v dospelosti, tam už ale problém s rozoznaním pohlavia nie je.
S pribúdajúcimi pohlavnými rozdielmi sa začína prejavovať aj pravá povaha týchto cichlíd. Už v tomto útlom veku je to veľmi teritoriálna a vnútrodruhovo naozaj agresívna ryba. Nepomáhajú ani úkryty a husté zarybnenie. Najväčší dominantný samec nekompromisne napáda subdominantných samcov. Svojho súpera dokáže pomerne rýchlo zabiť. Po určitom čase majú v odchovnom akváriu prevahu samice. Dominantná samica sa dvorí najsilnejšiemu a najväčšiemu samcovi a tiež útočí na ostatné samice. Skúšal som znižovať teplotu vody až na 23-24°C. Pomohlo, ale iba na chvíľku. Nakoniec som odlovil dominantný pár do osobitnej nádrže. V odchovnej nádrži sa ale za krátky čas situácia opakovala.
Odchov.
Ryby rastú a dospievajú pomerne rýchlo. Vytierať sa začínajú už pri cca 10cm (samec) vo veku cca 10 mesiacov, v dobrých podmienkach aj skôr. V tomto veku samica naloží na plochý kameň asi 200 ikier, v dospelosti 500 a viac. Najvhodnejšia je stredne tvrdá až tvrdá voda pri teplote 26-27°C. V mäkkej vode by pH nemalo klesnúť pod 7, inak sa ikry síce vyliahnu, ale poter sa nerozpláva. V závislosti na teplote sa ikry vyliahnu asi po 4-5 dňoch, zhruba za taký istý čas sa vyliahnutý plôdik aj rozpláva. Ikry ovieva väčšinu času samica, samec hliadkuje po okolí. Rozplávaný poter na artémii rýchlo rastie. Po cca 2 mesiacoch vo veľkosti asi 3-3,5cm sa jeho rast mierne spomalí. Podľa môjho názoru je to preto, že v tomto období prebiehajú pohlavné hormonálne zmeny. Po niekoľkých týždňoch sa tempo rastu zasa zrychľuje a na rybách sú badateľné pohlavné rozdiely, ako som spomínal vyššie.
Povaha.
Nandopsis tetracanthus mi povahou, správaním aj temperamentom pripomína známu Cichlasomu salvini. Na kvalitu vody a potravu absolútne nenáročná cichlida si vynúti pozornosť chovateľa svojim „životným štýlom“. Pre vysokú vnútrodruhovú agresivitu, priebojnosť pri krmení, pažravosť a ostrú povahu musia byť tieto ryby rozdelené do niekoľkých nádrží po páre. Ani samica a ani samec z dominantného páru sa v jednej nádrži neznesú s inými príslušníkmi rovnakého druhu. Je len otázkou času, kedy súrodenca uštvú. Výnimkou sú naozaj veľké nádrže, kde je dostatok priestoru a nižšia teplota vody. Je možné, že u dospelých rýb sa tento mladícky temperament trocha otupí a ryby sa ukľudnia. Tiež záleží na povahe konkrétneho jedinca. Držal som ich s mladými podobne veľkými (10-12cm ) Parachromismi dovii, motaguensis friedrichsthalii, iný pár v inej nádrži zasa s príslušníkmi rodu Paratheraps a Herichthys. Časom som vypozoroval zaujímavé veci. N. tetracanthus potrebuje cítiť dominanciu. V opačnom prípade útočí na podobne veľké ryby, akoby v nich cítil konkurenciu vlastného druhu. V nádrži s temperamentnými Parachromismi musel samec N. tetracanthus súperiť. Po určitom čase zvyšok osádky nekompromisne terorizoval, lebo rýchlejšie rástol a mohutnel, keďže sa bez problémov presadil pri kŕmení. V nádrži s Paratheraps a H. carpintis bol jasne dominantný a zvyšok osádky nechával na pokoji. Relatívne. Podobné skúsenosti som mal aj pri mladých C. salvini.
Bohužiaľ, nemám šťastie na tieto ryby. Momentálne chovám už tretiu generáciu N. tetracanthus. Pred necelými štyrmi rokmi som od kamaráta dostal ikry z výteru. Od rýb z týchto ikier som mal neskôr stovky mladých, ale nikdy som u seba v nádržiach nevidel veľké, dospelé jedince. Niečo sa mi vyzabíjalo, niečo som posunul ďalej a z rýb, ktoré som si nakoniec nechal pre seba, odo mňa vždy nejaký kolega „vytiahol“ ešte zopár ks. Pre ich komplikovanú povahu som ich predčasne umiestňoval do väčších nádrží, k iným, už dospelým rybám. Tam sa im ich provokatérska povaha vypomstila. Situáciu, keď sa dohodnú „všetci na jedného“ už asi pri týchto stredoamerických rybách poznáme všetci. Naposledy som takto asi pred pol rokom behom jedného dopoludnia prišiel o 23cm samca. Ostalo mi niekoľko samíc, jeden mladý pár a čerstvé ikry, tak dúfam, že tento príbeh ešte nekončí.
Pôvodný článok "vyšiel" v CPM1.