Cichlidklub.sk

Mám 6ks. Mladé ryby farebné nevýrazne.

Trocha informácii z internetu preložené iba google translatorom, keďže o týchto rybách u nás veľa infa nie je.

https://cichlidae.com/species.php?id=246

Diagnóza: Franz Steindachner uvádza, že ako hlavná diagnostická vlastnosť ju vyššie telo Thorichthys helleri oddeľuje od T. aureus aj T. affine. Spomína sa tiež výrazný záhyb v dolnej pery T. helleri, prerušený v strede.

Diagnostické značenie pre T. helleri zahŕňa predĺženú čiernu škvrnu na zadnej distálnej časti chrbtovej plutvy na mužoch, od približne ôsmeho tvrdého lúča späť po prvé mäkké lúče. Samice majú v strednej časti chrbtových plutiev difúzne čiernu škvrnu. Aj keď sa táto značka môže líšiť v oddelených populáciách. Ďalším charakteristickým znakom je výrazná sklonená krivka ňufáka nadol. Čenich (vodorovná vzdialenosť medzi predným extrémom obežných dráh a špičkou pier) je zreteľne kratší ako u ostatných druhov Thorichthys. Chrbtové c plutvy sú tiež dlhšie ako vo zvyšku kongenérov (Artigas Azas, 2007).

Veľkosť: Thorichthys helleri je malá cichlíd s rekordom 17 cm. (Resendez Medina, 1981) v celkovej dĺžke, ktorú musím zdôrazniť, že by to bola skutočne neobvykle veľká ryba, pravdepodobne s vláknami plutvy, pretože vzorky väčšie ako 13 cm pre samca by sa považovali za mimoriadne veľké, samice dosahovali spolu 10 cm dĺžka.

Pohlavný dimorfizmus: Samce dorastajú do väčších rozmerov ako samice (veľké samice dosahujú v prírodných podmienkach len 10 cm) a na plutvách majú dlhšie plutvové nite. Pohlavie sa u dospelých jedincov prejavuje aj výraznou pretiahnutou čiernou škvrnou na distálnej časti chrbtovej plutvy mužov. Táto škvrna je medzi populáciami odlišná, ale v každej populácii, ktorú poznám, sa muži dajú odlíšiť od žien podľa tvaru a umiestnenia tejto škvrny (Artigas Azas, 2007).

Typová lokalita: Río Teapa, Tabasco, Mexiko.
Rozšírenie: Thorichthys helleri je jeden z najrozšírenejších druhov Thorichthys obývajúci nížiny (do nadmorskej výšky asi 200 m) riečnych systémov s priezračnou vodou medzi Rio Tonalá a Rio Champotón, ktoré všetky tečú na východ do Mexického zálivu. Patria sem odtoky Rio Tonala a dolná drenáž Grijalva, Usumacinta, dolná Tulija, Chompán, Candelaria a Champotón. V systéme Rio Usumacinta zasahuje dobre do prítokov Guatemaly v oblastiach Quiché a Petén. Obyvateľstvo je známe (Miller, 2005: 377) v Riu Chiyú, ktorý má podzemné spojenie s Rio Sarstoon a tečie na východ do Honduraského zálivu a tvorí hranicu medzi Belize a Guatemalou.

Aj keď je primárny riečny druh, ktorý sa nachádza v riekach a potokoch mierneho toku, niektoré malé populácie spolu s T. meeki tiež prebývajú v jazerách a močiaroch. Posledný uvedený druh je však oveľa početnejší na stagnujúcich a menej okysličených stanovištiach.

Lokality: Rieka Candelaria (rodné Mexiko), rieka Champoton (rodné Mexiko), Arroyo Cristal (rodné Mexiko), lagúna Illusions (Mexiko, nedefinované), rieka Oxolotán (rodné Mexiko), rieka Puyacatengo (rodné Mexiko), Las Conchas (Guatemala, rodák), rieka Chancala (Mexiko, rodák), rieka Corzo (Mexiko, rodák), rieka Lacanjá (Mexiko, rodák), jazero Lachuá (Guatemala, rodák), Miramar (Mexiko, rodák), Nututun (Mexiko) , undefined), rieka San Juan (Guatemala, undefined), rieka Subin (Guatemala, domorodec).

Miesto výskytu: Thorichthys helleri sa väčšinou vyskytuje v oblastiach čistej vody, v kalužiach okysličených riek a potokov s miernym prietokom. Obvykle sa spája s vodnými tokmi s piesočnatým dnom ohraničeným džungľou, s vodnou vegetáciou alebo bez nej, skalami a naplaveným drevom. Voda je zvyčajne priezračná alebo veľmi priezračná, aj keď v niektorých oblastiach s určitým zákalom žijú aj ryby. T. helleri sa nachádza na dne piesku, bahna, štrku a niekedy bahna, uprednostňuje oblasti so zahĺbenými listovými záhonmi a naplaveným drevom. T. helleri sa vyskytuje sympaticky, ale vo veľmi malom počte s T. meeki, v rovnakom druhu biotopu, kde ústna dutina obýva, ako sú lagúny (niekedy brakické), močiare a priekopy, v bahnitej a slabo okysličenej vode.

Voda v biotope T. helleri je vždy zásaditá s pH nad 7,5 a zvyčajne veľmi tvrdá, ale môže byť aj stredne tvrdá. Podľa mojich skúseností sa teplota pohybuje väčšinou od 22 do 28 ° C, s mnohými meraniami, ktoré sa robili v priebehu rokov. Vyššie teploty sú zaznamenané na konci obdobia sucha od marca do mája.

Thorichthys helleri je spájaný s početnými skupinami druhov rýb. Medzi cichlidy patria zástupcovia rodov; Thorichthyts (meeki, pasionis), Amphilophus (nourissati, robertsoni), Chuco intermedium, „Cichlasoma“ (octofasciatus, salvini, urophthalmus), Parachromis friedrichsthalii, Paraneetroplus gibbiceps, Petenia splendida, lužná (nepravá) heterospila, pearsei, ufermanni a pravdepodobne V. regani). Ochrana: Thorichthys helleri je hodnotený medzinárodnou úniou pre ochranu prírody v červenom zozname ohrozených druhov iucn ako nedostatok (DD) údajov (2018).

Kŕmenie: Thorichthys helleri sa živia vo voľných skupinách v plytkých oblastiach biotopu. Potuluje sa smerom nadol a trhá sa s podkladom, vytvára v ňom malé jamy, viac ako preosievače Thorichthys sú zberače, ktoré systematicky nevyberajú každú plochu substrátu tak, ako to robia druhy ciklíd siateho druhu (napr. Crybroheros robertsoni). korisť nebol študovaný podľa mojich vedomostí. Zachytený materiál sa dôsledne skúma v ústach a nejedlá látka sa vylučuje cez ústa a žiabre, zatiaľ čo mäkší materiál sa filtruje žiabrovými hrabľami. Thorichthys je mäsožravý a nikdy som ich nevidel zbierať rastlinné látky, aj keď sa môžu konzumovať ako vedľajší produkt procesu zberu.

Chov: Thorichthys helleri začína s chovom v posledných mesiacoch obdobia sucha okolo marca, keď je voda čistejšia, teplejšia a prietok pomalší. Chov môže trvať do októbra, ale drasticky sa zníži po máji, keď prídu dažde. Podľa mojich pozorovaní T. helleri zvyčajne vyberá územia v oblastiach s pomalším tokom rieky, v mnohých prípadoch kvôli hromadeniu opadaného lístia, ktoré akoby zhora zakrývalo svoj farebný vzor. Vhodné oblasti môžu byť obsadené mnohými pármi, ktoré sú občas oddelené najviac o jeden meter. Pevný povrch v podobe skaly, dreva alebo potopeného lístia s okolitým krytom je cenným prínosom pre dané územie a muži o ne bojujú. Muži bránia teritóriá pred vytvorením párov a začnú dvoriť ženám tak, že zaujmú polohu mierne nadol, natiahnu plutvy a mierne potrasú telami. Samice, menších rozmerov, reagujú krúžením mužov s plutvami pretiahnutými v stále sa sťahujúcich kruhoch. V jednom okamihu sa páry dostanú vedľa seba, zatiaľ čo muži s vlnitými pohybmi tela tlačia vodu na ženy v zjavnej snahe ukázať svoju silu. Ak sa žena rozhodne zostať pri mužovi, začne pri krúžení prudký pohyb dvorenia po boku.

Alternatívne sa páry tvoria bez predchádzajúceho založenia chovného územia a po vytvorení sa oba páry túlajú biotopom pri hľadaní a založení jedného, zjavne niekoľko dní, podľa pozorovania akvária.

V jednom okamihu je územie bránené novou dvojicou. Bránia svoje územie tým, že robia malé čelné výbehy smerom k susedným párom s rozšírenými gulárnymi vakmi a operulárnymi platničkami. V tejto situácii im čierne škvrny na predĺženom operenci dávajú vzhľad väčších rýb a ostatné ryby sa zvyčajne bez boja zastrašujú. Párkrát sa páry dostanú k ústam svojich kolegov a uhryznú ich, ale bez poškodenia.
T. helleri energicky čistí reprodukujúci sa povrch ústami pred uložením ich vajcovito žltkastých priesvitných vajíčok do úzkych kruhov. Odhady by som odhadoval na asi 100 až 200 vajec, v závislosti od veľkosti samice. Samice strážia ich neresenie, svojimi prsnými plutvami kolujú vodu medzi vajíčkami, zatiaľ čo muži prenasledujú votrelcov z tohto územia.

V jazere Miramar (Konings, 2014) sme mohli byť svedkami správania sa tenisiek v reprodukujúcej sa dvojici Thorichthys helleri, ktorú Ad Konings prvýkrát spozoroval pre každú stredoamerickú cichlíd (pozri video sprevádzajúce tento profil). Samec tenisky bol ukrytý s tlmeným sfarbením za skalou blízko miesta neresenia a pri najmenšom rozptýlení páru vbehol dovnútra, aby zaujal pozíciu tesne nad vajíčkami, a rýchlo ich oplodnil, aby rýchlo odletel. vošiel dnu, často za ním bol samec.

Vajcia sa vyliahnu asi za 48 hodín v akváriových podmienkach pri 28 ° C. Malé jamy v substráte vykopáva dvojica, kde umiestňujú novo vyliahnuté wriglery; následne samice transportujú wrigglers z jednej jamy do druhej niekoľkokrát denne. O päť až šesť dní neskôr sa žĺtkový vak, s ktorým sa deti narodia, úplne skonzumuje a malé deti začnú vo svojich jamkách robiť pokusy o plávanie. Na druhý deň, keď už všetci zápasníci plávali, ich páry preškolili po celom území.

Sledoval som páry celé hodiny a videl som, že krúžia vždy okolo tej istej oblasti okolo hniezda, pričom sa neodvážia vzdialiť viac ako pár metrov, a je pravdepodobné, že na nočné prikrytie používajú rovnaké jamy. Pri stádach sa pár chová ako iné stredoamerické cichlidy: ženy pozorne strážia deti a vedú ich. Signalizácia sa dosiahne spazmodickými traseniami tela a rýchlym otvorením a zatvorením rebier. Vedenia sa ujímajú aj muži.

Zdá sa, že počet poterov s pribúdajúcimi dňami klesá a keď deti dosiahnu asi centimeter (v akváriu, asi štyri týždne po neresení), je ich počet zvyčajne (ale nie vždy) podstatne menší. Dravé tlaky, najmä od iných rýb, ako je Astyanax ssp., Si na poteroch vyberajú daň.

Zdá sa, že deti sa živia zberom na povrchoch, ktoré prechádzajú, a zdá sa, že ženy nevynakladajú nijaké zvláštne úsilie (na rozdiel od iných stredoamerických cichlíd), aby svojim deťom zaobstarali potravu.

Keď deti opustia svojich rodičov o niečo viac ako centimetra a pol dĺžky (asi dva mesiace po neresení), zhromažďujú sa v zakrytých plytkých oblastiach biotopu, kde ich vidno v spoločnosti mnohých ďalších mladých rýb.

Akvaristika: Thorichthys helleri je v akvarijnom koníčku zjavne známy už dlhšie, dokonca dlhšie ako obľúbený príbuzný T. meeki. Walter Lannoy Brind, skorý newyorský distribútor akvarijných rýb, ich spomenul v opise T. helleri meeki (Firemouth) z roku 1918, publikovanom v časopise Aquatic Life. Potom považoval Ohnivé ústa za poddruh T. helleri. V priebehu rokov došlo v zmienke k literatúre o akváriách k zmienkam o T. helleri, pravdepodobne z nasledujúcich dôvodov.

Pri chove T. helleri pamätajte na jeho preferencie biotopov. Na rozdiel od T. meeki, T. helleri nemôže úspešne prosperovať v podmienkach s nízkym obsahom kyslíka, zlou kvalitou alebo teplou vodou (nad 28 ̊C). Má rada chladnú a okysličenú vodu v rámci svojich prirodzených parametrov. Ak voda stratí kvalitu, je pravdepodobné, že zasiahnu bakteriálne infekcie a diera v hlave.

Aj keď to nie je veľmi agresívne a ťažko sa navzájom poškodzujem, neodporúčal by som na umiestnenie skupiny Thorichthys helleri nič menej ako 300 litrov. Čo sa týka dekorácie, uprednostňujem trochu prirodzene vyzerajúce akváriá s balvanmi a naplaveným drevom s jemným pieskovým substrátom, ktorý im (aj mne) umožňuje vychutnať si ich prirodzené správanie pri vychystávaní. Potom si môžete všimnúť, že v čase kŕmenia je na piesočnatom povrchu akvária vykopaných veľa malých jám.

Prirodzená plachosť sa dá ľahko prekonať rybami, ktoré sú rozložené. Použil som veľké druhy Poecilia, ktoré sa v niektorých oblastiach biotopu prirodzene vyskytujú s T. helleri. Akékoľvek iné veľké Poeciliidy. (alebo iné veľké ryby s rozkladom) by bolo v pohode. Len sa snažte vyhnúť rybám, ktoré hryzú do plutiev, pretože môžu pôsobiť opačne, ako hľadáte. Dospelé T. helleri môžu jesť malé ryby, ktoré sú v rozklade.

Zaistenie jedla nie je žiadny problém; sú nedočkaví jedáci, keď sú vhodné podmienky. Thorichthys zo skupiny T. helleri považujem z hľadiska stravovania za delikátnu rybu, a hoci majú mäsožravú povahu, navrhujem vyhnúť sa strave s bielkovinami suchozemských živočíchov, aby sa zabránilo vplyvu. Fungovalo mi to dobre.

Čo sa týka chovu, ak sú správne podmienky, nič im nebráni v tom, aby sa o to pokúsili. Ako možnosti hniezda používam obrátené kvetináče s otvoreným dnom a oni ich milujú a ľahko používajú, ale ľahko sa objavujú aj na otvorených plochách. V čase chovu nestávajú príliš agresívnymi a v domácom akváriu môžete vychovať skupinu det íopäť, ak sú splnené podmienky. Pri prvých príležitostiach však môžete zlyhať, pretože sú dosť plachí a nervózni, ale nakoniec uspejete a je úžasné sledovať ich správanie v domácom akváriu!

Thorichthys je radosť držať v domácom akváriu. Sú zaujímavé, nie príliš agresívne a nádherne sfarbené stredoamerické cichlidy.

Komentáre: Rovnako ako u mnohých iných cichlíd, aj teraz sa treba veľa naučiť o tejto nádhernej rybe, mayskom klenote krásnych farieb a jemnej dispozície. Farby zdravého jedinca sú jednou z najkrajších pamiatok, ktoré môžete v sladkovodnom svete mať. Dajte tejto skvelej rybe šancu !!.

Máš to tam samej "špek"
Však oni se vyfarbí a pak to bude ještě větší paráda!

Inak doviezol som ich ako najmenšie ryby. Docela pekne rastú a niektoré kúsky už prerástli aj T. Meeki.

...

Pekný kúsok

to isté v inom svetle

podrástli...

..

.

Do prvého príspevku som pridal informácie o týchto rybách z cichlidae.com. Podľa mňa fajn info.