Zastávka štvrtá. Dolfinarium Harderwijk. Najväčšie delfinárium v Európe. Lístky je možné zaplatiť online cez internet. Vtedy vraj ušetrím čas, pretože nemusím stáť v dlhom rade pri pokladni. A ušetrím aj nejaké bubáky. Využívam túto fantastickú možnosť. Je možné si vstupenky vytlačiť alebo uložiť do mobilu. Fantastické. Geniálne.
Pri vstupe obiehame dlhý rad pri pokladniach. Na konci stojí nejaká ženská, čo vyzerá, akoby boli dve. Vyškieram sa jej, aj každému, čo nevyužil možnosť zakúpenia vstupenky cez net.. A už sme pri vstupe. Usmiata chlapíčka prikladá skener k mobilu. Prvý sken, výborne. Podarilo sa. Aj druhý, aj tretí... paráda. Už sa vidím pri tuleňoch, už som zvedavý, aké suveníry budú v obchodoch. Svrbia ma dlane. STOP! Posledný sken sa nepodaril. Čo? To nie je možné. Tak ešte raz. Každý sken znovu, či neprišlo k omylu. Chlapíčka asi nevie robiť s tou čítačkou čiarových kódov. Moja tvár sa zmenila na betónovú stenu. Majú tu bordel. A ten by som očakával skôr v Amsterdame. Tu je neschopný personál alebo nefunkčný systém. Čo si mám dokúpiť jednu vstupenku? Už som ju predsa zaplatil. Rad za nami sa predlžuje. No, do análu, to je ostuda. Príde Slovák do Holandska a zablokuje vstup do Delfinária. Dúfam, že si ma tam nefotia. Aby som nebol večer v holandských správach. Ďalší pokus o sken. Nič. Chlapíčka nás nepustí. Ani jedného. Lebo že to je skupinová vstupenka. Keď je niečo „skupinová vstupenka“, prečo má 5 kódov? Chlapíčka nemôže pustiť ani jedného. Máme ísť na informácie. Ideme. Čakáme. Pred nami stojí rodinka s uplakaným dieťaťom. Paráda. Po ničom inom som netúžil. Ubehlo 5 minút. Som zvedavý, ako toto dopadne. A som pripravený sa tam poriadne pohádať. Mám diastolický tlak krvi 160. Pre tých, čo zanedbávali biológiu a nechodia k lekárovi, to je ten spodný. Systolický mám už cez 200. A nefunguje mi obmedzovač. Nie som BMW.
Sme na rade. Mažoretka na informáciách si vypočuje informáciu. A začne s kľudom konať. Nič nehovorí. Všetko je v poriadku. Dostávame potvrdenie. Konečne. Vchádzame do areálu. Pred nami kráča ženská, čo vyzerá ako dve. Rozmýšľam - kde som ju už dnes videl? Ale teším sa, ako sme tu všetkých obabrali a neskutočne sme ušetrili.
Areál je naozaj veľký a počas dňa prebieha niekoľko vystúpení. Ten vrchol je vystúpenie delfínov. Počas dňa sú vystúpenia iba dve. Spomínam si na delfinárium vo Varne. Toto je 3x väčšie. Bazén, aj hľadisko. Aj delfíny väčšie. Celé predstavenie je vymyslené ako príbeh. Niečo som pochopil, lebo som neuveriteľne bystrý. Ale niektoré detaily z príbehu mi unikajú. To som sa ešte nepriznal, ale ja som v minulosti zanedbával aj holandčinu.
V ďalšom pavilóne je vystúpenie tuleňov. Tu sú tri časy vystúpení. Vyberáme prvý. Máme skvelé miesto. Tu som príbeh pochopil aj s mojou mizernou znalosťou holandčiny. Po vystúpení sa dalo s tuleňmi vyfotiť.
Tretí hlavný bod je vystúpenie mrožov. Tie sú tiež v 3 časoch. To už také zaujímavé nie je, ale tam bola zasa najväčšia sranda. Z publika povyberali nejaké deti a usadili ich na lavice úplne k okraju pódia. Tam bol asi 20 cm hlboký žľab s vodou, ktorý oddeľoval pódium od publika. Deťom dali igelitové plachty, aby sa zakryli. Trochu inteligentnejší z publika (teda aj ja) už vedeli, čo bude súčasťou programu. A aj bolo. To 1,5 tonové hovado sa rozbehlo (ak sa to kotúľanie dá nazvať rozbehom) a pristálo v žľabe s vodou. Žľab zostal prázdny a upišťané deti mali vodu na ksichte. No to bola prdeeeel. Tým malým deťom vpredu to asi nebolo úplne jedno, ale ja som sa rehotal, ako keď som v 80-ych rokoch videl prvýkrát v rakúskej televízii Toma a Jerryho.
Medzi nami – vystúpenie mrožov nič moc. Ale po predstavení schádzame do podzemia, ktoré je sklom oddelené od nádrže mrožov. To je iná káva. Tie obludy ladne plávajú okolo nás a obtierajú sa o sklo. Selfíčkári si tu prichádzajú na svoje. Trochu mi je ľúto, že nie som selfíčkár.
Okrem toho sú na voľnej ploche na viacerých miestach ďalšie vystúpenia delfínov, kde to už nie je pojednané ako príbeh, ale predvádzajú rôzne akrobatické kúsky.
V zastrešenom pavilóne sú raje a žraloky, ktoré dorastajú do jedného metra. Tam čakáme na kŕmenie, aspoň si myslím, že to bude kŕmenie. Presne podľa programu. Po móle vchádza do stredu bazéna dievčina. Žiaden kýbliček s krmivom so sebou nemá. Vtedy mi zaplo – to ona je krmivo. Tak to bude parádna žranica pre žraloky. Ako princezná pre trojhlavého draka. Tečú mi sliny. Neviem sa dočkať. Dievčina 10 minút niečo bľaboce do mikrofónu. Mám pocit, že ju nikto nepočúva, všetci sa medzi sebou rozprávajú. Ja som jediný, kto ju počúva. Len jej nerozumiem. Len si tak hovorím – skoč už medzi tie žraloky, dievča, bude prdel.... Asi som si to želal až príliš. Vypína mikrofón a s úsmevom po móle odchádza. A ja tam stojím s pokriveným ksichtom. No nič, som o jeden zážitok chudobnejší.
Ešte zhliadneme dve veľké nádrže vedľa seba, v jednej je voda ochladzovaná, v druhej zohrievaná. To je na porovnanie aktivity rají a rýb počas chladného a teplého obdobia. Rozdiel je evidentný. Fotky nebudú, fotograf je zaneprázdnený. Vraj musí ísť vypustiť nádržku. To je tak veselý nápad. Nebol som si istý, či ho neuvidia na kamerách, keď bude delfínom vypúšťať bazén. Z toho by mohol byť problém. Ale vidím, že si to nasmeroval k toaletám. Tak to ma ukľudnuje. On myslel inú nádržku. Ale k tým dvom veľkým nádržiam sa už nevraciame. Švihneme to do reštaurácie. V podstate len taký fastfood. Len cena ako za kompletný obed (vrátane pudingu) v Hoteli Forum. A to je bez obsluhy, pochopiteľne. To sa len 30 minút postojí v rade. Delfinárium je na celý deň. Skutočne. Sme tu 6 hodín. Ku koncu som totálne hotový. K východu sa už len gúľam, ako ten mrož. Hovorím si, že končím s týmito blbinami rodinného typu. Už len akvaristiky.
Tu je link, ak by to niekoho zaujímalo:
https://www.dolfinarium.nl/