Potulky po Holandsku
Napísal: 22 Júl 2018, 14:07
Prázdniny v Holandsku. Pol roka plánovania. Samozrejme, nie každý deň. Veď občas treba zájsť aj do roboty.
Čo nás láka? Vraj krajina tulipánov. Ale tie sú v máji. Super. Aspoň sa nezdržíme.
Veterné mlyny. Koho by len toto zaujímalo? Čo som mlynár? A ktovie, či bude vietor.
Rodinný výlet na bicykloch. Ďalší geniálny nápad. Už teraz cítim, ako ma po 4 rokoch bude bolieť istá časť v nohaviciach. Ale strašne. Pre tých, čo myslia, že to budú kolená, musím rovno napísať, že sú totálne vedľa. Na kolenách nezvyknem sedieť.
Ešte doma prísny pokyn od manželky – zober si knižku. Ale načo? Vraj aby som mal čo čítať. Dobre, vyberám si Vílu Nelakomku. Má to 8 strán a z väčšej časti sú to obrázky. To snáď zvládnem, každý deň jedna strana. Drsný pohľad manželky. No dobre, keď sa trochu posnažím, zvládnem aj „dvojku“ – Vílu Pomáhajku. Manželka hádže pohľad nasratej nemeckej dogy. Aha, tak to som už prehnal. Pochopil som, veď som mimoriadne bystrý. Myslí si, že dva diely by som aj tak „nedal“. Beriem teda len jednotku. Aj tak nebude čas. Všade bude voda. More. Kanály. Rieky. Verejné akváriá. Delfinárium. Akvaristiky. A cichlidy. Všade budú cichlidy. Aj v hlave. Tak načo knižku?
Zastávka prvá. 1430 km od domova. Sever Francúzska. Mestečko Dunkerque. Po našom Dunkirk. 68 tisíc obyvateľov. Väčšia dedina. Asi ako Trnava. Cítim sa teda hneď ako doma. Parkujem pri parku. Detské ihrisko. To s úsmevom obchádzam. Aby som im to nezboril. Cieľ je jasný. Verejné akvárium v Dunkerque.
Vstupujeme dovnútra. Ja a fotograf. Predpokladám, že mažoretka pri pokladni neovláda spisovnú slovenčinu a ja zasa neviem francúzsky. Tak si po anglicky pýtam 2 vstupenky. Platím. Mažoretka mi ponúka sprievodcu akváriom v angličtine. Ja ale nepotrebujem. Trvá na tom. Tak jej urobím radosť. Beriem sprievodcu.
Žasnem. Paráda. Toto som potreboval. Ako alkoholik fľašku. Majú to urobené tak akosi tematicky. Prvé akvárium je vlastne terárium pre korytnačky. Ďalšie je venované tetrám. A takto sa to stupňuje. Mloky. Cichlidy. Prísavníky. Pirane. Sladkovodná polovica prehliadky je za nami.
Čo nás láka? Vraj krajina tulipánov. Ale tie sú v máji. Super. Aspoň sa nezdržíme.
Veterné mlyny. Koho by len toto zaujímalo? Čo som mlynár? A ktovie, či bude vietor.
Rodinný výlet na bicykloch. Ďalší geniálny nápad. Už teraz cítim, ako ma po 4 rokoch bude bolieť istá časť v nohaviciach. Ale strašne. Pre tých, čo myslia, že to budú kolená, musím rovno napísať, že sú totálne vedľa. Na kolenách nezvyknem sedieť.
Ešte doma prísny pokyn od manželky – zober si knižku. Ale načo? Vraj aby som mal čo čítať. Dobre, vyberám si Vílu Nelakomku. Má to 8 strán a z väčšej časti sú to obrázky. To snáď zvládnem, každý deň jedna strana. Drsný pohľad manželky. No dobre, keď sa trochu posnažím, zvládnem aj „dvojku“ – Vílu Pomáhajku. Manželka hádže pohľad nasratej nemeckej dogy. Aha, tak to som už prehnal. Pochopil som, veď som mimoriadne bystrý. Myslí si, že dva diely by som aj tak „nedal“. Beriem teda len jednotku. Aj tak nebude čas. Všade bude voda. More. Kanály. Rieky. Verejné akváriá. Delfinárium. Akvaristiky. A cichlidy. Všade budú cichlidy. Aj v hlave. Tak načo knižku?
Zastávka prvá. 1430 km od domova. Sever Francúzska. Mestečko Dunkerque. Po našom Dunkirk. 68 tisíc obyvateľov. Väčšia dedina. Asi ako Trnava. Cítim sa teda hneď ako doma. Parkujem pri parku. Detské ihrisko. To s úsmevom obchádzam. Aby som im to nezboril. Cieľ je jasný. Verejné akvárium v Dunkerque.
Vstupujeme dovnútra. Ja a fotograf. Predpokladám, že mažoretka pri pokladni neovláda spisovnú slovenčinu a ja zasa neviem francúzsky. Tak si po anglicky pýtam 2 vstupenky. Platím. Mažoretka mi ponúka sprievodcu akváriom v angličtine. Ja ale nepotrebujem. Trvá na tom. Tak jej urobím radosť. Beriem sprievodcu.
Žasnem. Paráda. Toto som potreboval. Ako alkoholik fľašku. Majú to urobené tak akosi tematicky. Prvé akvárium je vlastne terárium pre korytnačky. Ďalšie je venované tetrám. A takto sa to stupňuje. Mloky. Cichlidy. Prísavníky. Pirane. Sladkovodná polovica prehliadky je za nami.